UČ SA MODLIŤ

            Uč sa modliť. Uč sa vnímať, že nebo je s tebou. Modlitba šetrí čas. Čas, ktorý dáš Bohu, sa ti mnohonásobne vráti späť. Kto to nezažil, neuverí. Daj Božím veciam čas a povinnosti dňa sa ti usporiadajú sami. Niekedy budeš z modlitby cítiť radosť, inokedy vôbec. Väčšinou to bude tak pol na pol.

            Modlitba je cesta k tomu, ktorý nám cestu nielen ukazuje, ale sám Cestou je. Nemá to nič spoločné s kľačaním v kostolných laviciach so zopätými rukami, i keď aj to k tomu môže patriť. Modlitba je úsilie tvrdošijných a neúnavných násilníkov, ktorí tlčú na dvere srdca Boha a chcú sa vlámať do jeho vnútra. Ktorí veria, že všetci sme pozvaní k ceste nahor a že všetci, opakujem, všetci, sme zaliati milosťou ako svetlom. Nad každým z nás sú „ohnivé plamene“ – občas ich „vidno“, občas nie, ale sú.

            Keď sa budeš modliť, zistíš, že mnohé ľady tvojho života sa rozlámu a odplávajú. Zrazu zistíš, že závislosti a hmly duše sú preč, že je jasné ráno a nie je to tvoja zásluha. Ber modlitbu vážne. Môžeš skúsiť Ježišovu modlitbu, ruženec, breviár, modlitbu v jazykoch, rozjímanie nad Písmom.

            Nechaj ostatných, nech sa modlia svojím spôsobom. Katolícka spiritualita ponúka veľa spôsobov. Spiritualite druhých sa nečuduj. Každý má svoju cestu. Karmelitáni, saleziáni, charizmatici, fokolaríni, Medžugorje, Taizé, neokatechumenát, Komunita Blahoslavenstiev, niekoho priťahuje modlitba krížovej cesty, cesta do Compostely, iného modlitby z jednotného katolíckeho spevníka. Ty si vyber cestu svoju. Že ťa niektorá spiritualita neosloví, je úplne v poriadku. Neprelietavaj, kop studňu na svojom mieste a kop ju do hĺbky. A keď vytryskne prameň, nediv sa.

(Marek Vácha, Nevyžádané rady mládeži, str. 100, upravené)